Náš zákazník,náš... ...alebo poraď si ako vieš

Autor: Ján Kapustík | 13.4.2012 o 6:00 | (upravené 13.4.2012 o 9:35) Karma článku: 5,70 | Prečítané:  1434x

Obchodné retazce a ich reklamovaný vzťah k zákazníkom.Otázka je či to vždy hlásajú platí aj v skutočnosti.Mám zo života odpozorovaných niekoľko zážitkov,že nie vždy to tak musí byť.Ale to vlastne nie je to nič nové.

Kapusta červená,ktorú mali alebo nemaliKapusta červená,ktorú mali alebo nemaliJán Kapustík
A tak v lete jedného horúceho leta idem po jednom sídlisku v Banskej Bystrici. Som smädný a prvé čo ma napadne, čo tak si kúpiť nejakú minerálku na pitie. Na blízku vidím taký malý obchod, patriaci jednému z najväšcich obchodných reťazcov. Vojdem do predajne a prvé čo ma ovanulo to je priam neznesitelná horúčava v predajni. Skontroloval som či som v obchode alebo vo fínskej saune. Nie, som v obchode. Podľa zamestnancov je to tak už asi týždeň, ak nie viac. A to aj napriek urgenciám sa nikto nemá k činu aby prišiel zabezpečiť opravu klimatizačného zariadenia. Mám na mysli vedenie spoločnosti. Ale to nebolo prvé nemilé prekvapenie. Veľké nákupné košiky boli v stave, neviem či kolieska ešte dačo vydržia. Ešteže mali malé nové košiky. Tie predpotopné chladiace boxy, jeden bol aj trochu rozbitý chladili asi len tak tak. Viem o čom hovorím, lebo nič netušiac som si kúpil jeden syr, no chutil, bolo to niečo odporné. Ešteže reklamáciu uznali a pritom bol v dobrej záruke, ak nie vo výbornej. K mäsovému pultu by som radšej ani nešiel. Zeleninu radšej ani nejdem takisto hodnotiť. Ale zaujala tam tá váha. Všade kde som teraz nakupoval, som sa sám obslúžil, niekde mali váhu pri pokladni. Ale všade k tomu ovociu alebo zelenine vydávali aj nejaký ten vytlačený štítok s údajmi o tom tovare a podobné údaje. V tom to obchode predavačky napísali na lepku a nalepili na tovar,čislo a váhu. Bože a to sme v 21.storoči a v Európskej únii. Ale technologicky nie všetci. Platí kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť. A tak aby som sa prispôsobil technologickej zaostalosti tohto obchodu, išiel som pomaly slimáčim tempom ako rak dozadu. Rýchlejšie sa vracať do minulého tisícročia nejde. Čokolády sa veru v lete neoplatí kupovať vo viacerých obchodoch, sú väščinou v hroznom stave, ale tu to bolo výnimočne zaujimavé. Už aj čokoládu na varenie som mal ako keby hotovú. Ľutujem aj zamestnancov, čo musia v takýchto v hrozných podmienkach robiť. V okolitých panelákoch práve zateplovali a nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem,že tí robotníci mali lepšie podmienky. A tak vidím, že majiteľom sú zamestnanci ukradnutí. Odídu, prídu iní. Ale zákazník už nie. Nečudoval som sa, keď ten obchod bol prázdny. Ale v zime, je tam zase kúrenie na mizernej úrovni. Ani chladiace boxy nemusia mať zapnuté. Taká je tam zima. Vôbec neviem, ako fungujú tie kontroly a inšpekcie. Ale že majiteľom a vedeniu nezáleži ani na tovare sa čudujem. Niekto to asi musí zaplatiť. Neviem kto ale bolo by nespravodlivé, keby to boli zamestnanci alebo dodávateľ. Tieto dve zložky nemôžu zato, že sa takýmto prístupom znehodnotil tovar. A už vôbec im takýmto prístupom nezáleží na zákazníkovi. Ten má na výber a nakupovanie je pôžitok a nie utrpenie. A tak na to doplatia, len obyčajní zamestnanci. Tím aj záleží na zákazníkoch, ale za určité veci nemôžu a asi to aj nemôžu ovplyvniť. Nečudujem sa, že na inom banskobystrickom sídlisku zatvorili už dve predajne. Na jednej z tích predajni ani po dvoch rokoch nedokázali prelepiť ani len logá po predchádzajúcej spoločnosti. A teraz je tam čínsky obchod s odevmi a už keď sa pozriem moderné dvere hneď vidím pokrok k lepšiemu. A v druhej predajni si tentoraz konkurečný reťazec otvoril predajňu. A ešte aj v sobotu večer majú veľa ľudí. Určite to nebolo preto, lebo si tam futbaloví fanúšikovia boli kúpiť pivo na cestu. A popritom majú slabšiu ponuku ako predchádzajúci majitelia. Ale majú oveľa lepší marketing. Nietoré obchodné reťazce ho majú na takej úrovni, že niekedy ani nepotrebujeme dopravné značky. Do mesta trafíme aj bez nich. A vieme už aj ako sme vzdialení od predajne. A iné asi tak, len aby sme sa nedozvedeli, čo je v akcii. Žiadna reklama ani nič. A keď je reklama tak slabá. Čo z toho, že je niečo lacné, čo všetko môžeme vyhrať keď málokto o tom nevie. Je to paradox, ale jeden z najhoršich obchodov, čo som stretol bol asi tak 100 metrov od miesta môjho bydliska. Hovorím,že bol, už nie je. Predchádzajúci majitel si ho vydražil ešte počas malej privatizácie. Ale s dobou už nestačil. Nedalo sa tam platiť ani stravnými lístkami, ani platobnými kartami. A najblizši obchod som mal asi tak 10 minút pešo. Teraz to prebral jeden obchodný reťazec, tiež prevádzkujúci malé obchody a je to aj vidieť. Ešte aj mesiac voňal novotou, čo ho tak vymalovali. Aj nové regále boli. Hneď sa tam,človek cítil lepšie. V inom nedávno otvorenom obchodnom reťazci nemali pred veľkou nocou červenú kapustu. Možno aj mali ale nie vtedy keď som tam bol aj ja. Nie je to prvý reťazec, ani posledný retazec čo nemá nejaký ten akciový tovar. Ale človek niekedy príde kvôli niekoľkým tovarom a nakúpi tam kopu nepotrebných vecí. Tak to asi má byť, ale v mojom prípade to tak nebolo. Bol som tam dvakrát za deň, či sa stal zázrak, ale červenú kapustu tam nemali. Len jeden kapustový list na posmech. Tu je aj uvedená fotografia. A keďze ja nie som povinný doslova kvôli piatim veciam prejsť styri predajne, aj to sa stáva pred sviatkami, išiel som ako jedinný zákazník bez nákupu preč. Musel som pri pokladni vyzerať ako exot s prázdnym nákupným košíkom. Predsa uznajte aj tá kačica s knedľou ale bez kapusty chutí ako maslo so salámou bez chleba. A takto prišli o väščiu tržbu, lebo by som aj ja nakúpil kopu zbytočností. Ale aby som pochválil, je to asi jediný reťazec čo má práve tie jogurty,ktoré ja zbožňujem. Ale z biedy ich nevytrhnú. A možno aj malé predajne sú takto lepšie zásobené ako tie väščie. Ďalši reťazec išiel celkom fajn technologicky dopredu, zaviedli tak tam pokladne v štýle zákazník nablokuj si tovar sám aj zaplať. Mne sa to páči ale vidím, že aj iným lebo aj tam je čakajúci rad. Zato inde som sa stretol s niečím takým. Bol rad na pokladni. Predavačka obsluhovala, mäsiarka tiež obsluhovala a ďalšie tri vedľa pokladne kmitali od roboty. Alebo skôr preberali témy, aké telenovely boli včera v televízore. Musel som odísť, lebo by mi odišiel autobus a ďalší ide až za polhodinu. Aj keď pri tom kmitaní ústami, by som asi aj ten zmeškal.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?