Temné sily na zelených trávnikoch č.4

Autor: Ján Kapustík | 8.5.2012 o 6:00 | Karma článku: 3,35 | Prečítané:  627x

Majstrovstvá sveta vo futbale významné podujatie, ktoré láka vždy obrovské davy na štadióny aj k televíznym obrazovkám. Pri takom významnom podujatí sa vždy vyskytne nejaký ten malý bezvýznamný futbalový škriatok, ktorý spôsobí, že všetko mohlo byť aj ináč.

psík Pickles, hrdina majstrovstiev svetapsík Pickles, hrdina majstrovstiev sveta
Futbal hra, ktorá opantala veľkých aj malých. Ale ešte stále sa neorganizoval turnaj o majstra sveta. Bol čas pre zmenu. Historicky prvým organizátorom majstrovstiev sveta vo futbale sa stal Uruguaj. Počiatočné nadšenie pomaly opadalo, problémy len začali. Na problémoch sa vo väščej miere podielali európske krajiny. Keď si zrátali, čo stojí ten špás, cestovať do Južnej Ameriky, tak jedna po druhej odriekali účasť. Letecká doprava vtedy nestála za veľa, parníkom to bol celkovo dlhý výlet. Nie všetci boli ochotní uvolniť na takú dlhú dobu hráčov. Najprv to vyzeralo, že nikto nepríde ale nakoniec pricestovali Francúzi, Španieli, Juhoslovania a Belgičania. Kým kvalita hráčov bola na strane juhoameričanov , pre zmenu kvalita rozhodcov bola na strane európanov. Tak sa hralo a pískalo. V zápase Argentína – Francúzsko bolo dlho 0:0. Asi desať minút pred koncom dali Argentínčania vedúci gól. O tri minúty neskôr mali Francúzi skvelú šancu vyrovnať, ale brazílsky rozhodca Rega odpískal koniec. Situácia vyzerala byť neprehladná, nakoniec rozhodca uznal svoj omyl a tých pár minút sa dohralo. Už sa nič zásadné nestalo. V zápase Argentína – Mexiko, bolívijský rozhodca Saucedo odpískal spolu päť pokutových kopov. Keď odpískal šiesty, diváci stratili nervy, len, len stihol odpískať koniec a ujsť. Vo finále nakoniec hrali domáci Urus proti Argentíne. Hralo sa za riadnych bezpečnostných opatreniach. Domáca bezpečnosť vydala heslo: Ani jedna argentínska pištol do Uruguaja. Veru hostia nakoniec odchádzali smutní. Vyhrali domáci Urus. Šampionát mal celkovo komerčný aj športový úspech. V roku 1934 sa uskutočnili druhé majstrovstvá sveta v Taliansku. V Taliansku bolo všetko podriadené tamojšiemu fašistickému režimu. Ukázať športovcov, divákov, aj organizátorov na vysokej úrovni. Prípadne poukázať pozitívny vplyv tamojšieho režimu na šport. Záujem o turnaj prejavilo viac tímov ako štyri roky predtým. Tentoraz z trucu neprišli obhajcovia z Uruguaja. Nemali taký kvalitný tím, bolo jednoduché hrať urazeného. Zúčastnilo sa na turnaji aj Československo a trochu nečakane sa prebojovalo do finále. Súperom bolo podľa očákávania domáce Taliansko. Vo finále sa divadielko mohlo začať. Pred zápasom sa zastavil švédsky rozhodca Eklind v Mussoliniho lóži na krátky rozhovor. Vedel čo má na ihrisku robiť. Naši reprezentamti začali dobre. Boli sme lepší, kým Taliani nezranili Krčila. Vtedy sa ešte nemohlo striedať, tak sme hrali v oslabení so zraneným hráčom. Neskôr pri ošetrovaní Puča sme hrali ešte aj o desiatych. Paradox je to, že práve Puč dal po návrate vedúci gól. Nakoniec Taliani vyrovnali a v predĺžení otočili zápas a vyhrali. Väščina nestranných pozorovateľov sa zhodla, že niečo nebolo v tom zápase v poriadku.Taliansko ešte obhájilo titul v roku 1938 vo Francúzsku. Druhá svetová vojna na dlhých 12.rokov zastavila organizáciu podujatia. Po skončení druhej svetovej vojny sa život začal vracať do normálneho chodu, vrátane športu. O organizáciu turnaja prejavili juhoamerické štáty Brazília a Argentína. Tej pocty sa dostalo Brazílčanom. Slúbili že za dva roky dokážu postaviť mamutí štadión. Nikto tomu neveril, ale dokázali to. Maracana bola hotová. Preto je pre mňa nepochopitelné terajšie meškanie výstavby štadiónov nielen vo futbale. Napriek tomu, že technologicky sme teraz na tom lepšie. Vtedy asi štyria robotníci spravili robotu za šiestych, brali výplatu za dvoch. Teraz štyria spravia za dvoch, plat berú za šiestych. Stači sa pozrieť na staveniská. Favoritmi boli domáci Brazílčania a Angličania. Angličania hneď pohoreli, keď prehrali s trpaslíkom USA 0:1. Ešte pred zápasom si z Američanov robili posmech, v štýle, že len oni a Eskimáci nevedia hrať futbal. Brazílčania zatiaľ suverénne šlapali za titulom. V poslednom zápase proti Uruguaju stačila remíza. Jasná formalita. Jedine domáci tréner bol opatrný. Brazílčania sa už dopredu pripravovali na oslavy. Novinári, už mali aj týždeň pred zápasom napísané oslavné články, fanúšikovia nachystané transparenty. Tanečníci samby poctivo natrénované tanečné prvky. Politici sa už dopredu priživovali na úspechu. Hráči napokon nezvládli ten obrovský tlak. Na zápase bolo dvestotisíc divákov aby videlo titul. Domáci začali s náporom, aj viedli 1:0. Urus sa nevzdali otočili zápas a vyhrali 2:1. To čo sa odohrávalo po zápase sa nedá ani opísať. Hrobové ticho, pochmúrna nálada. Nikto nevedel čo mal robiť. Tieto majstrovstvá sveta vyznamenali aj tým, že tam nebolo žiadne odovzdávanie cien ani nič podobné. Len prezident FIFA Jules Rimet akoby ukradomky odovzdal pohár uruguajskému kapitánovi Varelovi, pomaly sa spoločne s hráčmi vytratili. Asi najlepši futbal sa hral o štyri roky neskôr vo Svajčiarsku. Hral sa útočný futbal, gólový priemer bol 5,38 na zápas. Sotva sa to už podarí prekonať.. Najväščím favoritom turnaja bola zázračná maďarská reprezentácia. Vyše šesť rokov neprehrali ani jeden zápas. V dvojzápase s Anglickom vyhrali vo Wembley 8:3 a doma v odvete 7:1. V roku 1952 získali olympijské zlato v Helsinkách. A predsa sa nestali majstrom sveta. Vo finále prehrali s Nemeckom 2:3. Kým v základnej skupine porazili súpera 8:3. Aj vo finále sa zápase spočiatku vyvíjal v ich prospech. V 8.minúte po góloch Puskása a Czibora viedli 2:0. Nemci stretnutie otočili a získali titul. V stretnutí boli aj kontroverzné rozhodnutia. V posledných minutách mal Puskás vyrovnávajúci gól ale pre údajný ofsajd neplatil. Ako by sa stretnutie vyvíjalo neskôr je vo hviezdach. Táto reprezentácia sa po potlačení maďarskej revolúcii a následnej emigrácii niektorých hráčov rozpadla. Ale neskôr podľa štúdie vypracovanej na univerzite v Lipsku vyplynulo, že nemeckí hráči nastúpili pod vplyvom látky metamfetamím. Už vtedy platila veta anglického útočníka Garyho Linekera: "Futbal je jednoduchá hra, 22 ľudí naháňa 90 minút loptu a nakoniec vždy vyhrajú Nemci.". V roku 1966 na majstrovstvách sveta v Anglicku veta pre zmenu neplatila. Možno aj vďaka gólu-nególu Hursta vo finálovom stretnutí Anglicko-Nemecko. Anglicko vyhralo 4:2 stalo sa majstrom sveta. O tom góle sa viedli polemiky ešte dlhé desaťročia. Štúdia nakoniec preukázali, že to gól nebol. Kým vo Svajčiarsku sa hral kvalitný technický futbal, tak v Anglicku pre zmenu prevládala surová hra. Najviac táto hra nevyhovovala Brazílčanom. Pelé sa nechal počuť, že už na majstrovstvá sveta nepríde. Na tomto turnaji hrozil aj obrovský škandál. Majstrovskú trofej pre víťaza ukradli. Naštastie sa pátrania zapojil najlepši priateľ človeka, malý psík menom Pickles. A slávnu sošku vyňuchal. Tento turnaj mal aj pozítívny vplyv na taliansku ekonomiku. Potom čo Severná Kórea senzačne vyradila z turnaja Taliansko, išli mimoriadne na odbyt zhnité paradajky. Tifosi si palbou paradajok uctili reprezentantov pri návrate domov. V roku 1978 sa uskutočnili majstrovstvá sveta v Argentíne. Dva roky pred turnajom sa po Perónovej smrti uskutočnil prevrat. Vojenská junta, ktorá mala moc pod svojou rukou, začala vojnu proti svojim odporcom. Počas vlády junty zmizlo bez stopy tisíce občanov. Organizácia turnaja vládcom prišla akurát vhod. Argentína nastupovala na turnaj s jedinným cielom, získať titul. Za každú cenu. V poslednom zápase v skupine hrali s Peru. Už pred zápasom presne vedeli o koľko majú vyhrať nato aby postúpili do finále. Vyhrali 6:0. Brazílčanom ostali len oči pre plač. Cítili sa podvedení a možno aj právom. Dlho sa diskutovalo, či sa v zápase neuskutčnil nejaký podvod. Neskôr o špinavostiach v tomto zápase prehovoril bývalý peruánsky senátor Grabrielo Ledesma. Podľa jeho verzie existovala údajné dohoda medzi peruánskym prezidentom Franciscom Bermundezom a argentinskym diktátorom Jorgem Videlom. Podľa dohody mali za výsledok v Argentíne uväzniť trinásť politických väznov peruánskeho prezidenta. Ďalšie teórie hovorili o tom, že peruánsky brankár bol podplatený. Prípadne bol uzavretý výmenný obchod za 35 tisíc ton obilia a 50 miliónov dolárov. Argentínčania nakoniec vo finále vyhrali aj nad Holandskom a stali sa majstrami sveta. Holanďania neuniesli už v poradí druhú finálovú prehru za sebou, obidve s domácimi mužstvami a odmietli sa zúčastniť záverečného ceremoniálu. V roku 1982 vypukla medzi Argentínou a Veľkou Britániou vojna o Falklandy. Údajne hrozilo, že kvôli vojne príde Argentína o účasť na majstrovstvách sveta v Španielsku. Argentína nakoniec vojnu prehrala a vojenská junta sa zrútila. Vtedy sa v Argentíne objavil aj jeden z najväščich talentov argentínskeho futbalu Maradona. Na domácich majstrovstvách sveta sa ešte nezúčastnil ale o štyri roky neskôr v Španielsku už áno. Maradona bol aj je svojim spôsobom dosť kontroverzná osoba. Dokázal sa prejaviť aj svojim futbalovým umením a aj škandálmi. Naplno sa to prejavilo na majstrovstvách sveta v roku 1986 v Mexiku. Tak ako Brazílčania mali krála futbalu Pelého, Nemci pre zmenu cisára Beckenbauera, tak mali Argentínčania pre zmenu svojho Boha, ktorý ich dovedie k sláve, k víťazstvam. Keď to nešlo ináč, tak stačilo dať v zápase s Anglickom gól aj rukou. V tomto zápase sa naplno prejavila kontroverznosť Maradonu. Dal gól tvz božiou rukou a zároveň aj jedinečným sólom s polovice ihriska. Argentínčania neskôr priznávali, že vyradenie Anglicka cítili ako odplatu za Falkandy. Argentína sa nakoniec stala aj majstrom sveta. V roku 1994 na majstrovstvách sveta v USA sa chystal doviesť Argentínu k ďalšej sláve. Stihol odohrať len dva zápasy. Po tom, čo mal pozitívny test na efedrín, dostal ročný zákaz. Žialbohu to nebol jeho prvý prípad, použitia nepovolených prostriedkom. Ešte v roku 1991 ako hráč Neapola neprešiel dopingovým testom. Ďalší tím, ktorý sa chystal v USA dosiahnuť úspech bola Kolumbia. Pred turnajom predvádzali výborný futbal, mali formu a tak niet divu, že patrili medzi favoritou. Nakoniec skončili vo svojej skupine poslední. V zápase proti USA si dal nešťastný vlastný gól Andrés Escobar. Na tento gól škaredo doplatil.V drogových karteloch nastalo dusno, pretože narkobaróni stavili na Kolumbiu veľké peniaze. O desať dní do Andrésa Escóbara pred barom v centre mesta neznámy strelec vypálil až dvanásť rán! Pri každej zakričal iba: „Gól!“ Nepomohlo mu ani to, že bol synovcom, vtedy už nebohého slávneho strýka Pabla Escobara, bossa narkomafie. Kontroverzné góly a zápasy: http://www.youtube.com/watch?v=qIoGqzFQ5-E http://www.youtube.com/watch?v=0Uhe_l1h3w8 http://www.youtube.com/watch?v=-rW-lK9F6TU http://www.youtube.com/watch?v=-eZhBCqh8l8 http://www.youtube.com/watch?v=MUW8wFOytiY http://www.youtube.com/watch?v=cJKtPrHbOv8
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?